KLIENT

Prihlásenie do klientskej zóny
Prihlásiť >

POŽIADAVKY

Rýchly výber >

Najnovšie ponuky (4)

Elektrický diamantový jadrový vŕtací stroj REMS Picus S3 + vŕtacie korunky Profesionálny elektrický diamantový jadrový vŕtací stroj pre jadrové vŕtanie v železobetóne. Predávame celok - Elektrický diama... viac >
Píla MLI 01H Predám Pásovú pílu s hydraulikou MLI 01H - Píla je plne funkčná v prevádzke. Možnosť odskúšania. Je riadená počítačom ale takt... viac >
Technológia na výrobu jednovrstvových betónových výrobkov Ponúkame na predaj technológiu na výrobu betónových prvkov - tenkostenné tvárnice, stratené debnenie, obrubníky, komínové tvaro... viac >
Frézka TOS FV2a Ponúkam na predaj frézku. Je nutné opraviť priečny posuv. Pre viac info mi volajte alebo píšte. Po dohodnutí termínu nutný osob... viac >

Peniaze z vrtuľníka zhadzujte na trh, nie štátu


 

Tibor Pospíšil

Centrálne banky po celom svete hrdinsky bojujú s krízou, ktorú vyvolali nadmerným tlačením peňazí z ničoho, podporou falošne nízkych úrokových mier, teda podporou zlých investícií a nezodpovednej spotreby na dlh. Do boja sa vybrali so zbraňou hromadného tlačenia peňazí. Aby tak podporili spotrebu a nové investície. Pomocou nízkych úrokových mier a peniazmi, vytvorenými zo vzduchu. Ale verte, či nie, aj také zhadzovanie peňazí z vrtuľníka sa dá robiť rôznymi spôsobmi. Ktoré sa môžu principiálne odlišovať.
 
 
Písal som tu, že v dnešnom systéme vznikajú peniaze ako dlh, ktorý bude musieť niekto splatiť a že s tým vrtuľníkom je to rozprávka na dobrú noc. Že skutočnosť je a bude úplne iná. Vysmiali ma, že predsa centrálna banka môže dostať peniaze aj bez dlhu, napríklad nákupom štátnych dlhopisov. Proste dlžný úpis (dlhopis) sa za dlh prestane považovať a problém je vyriešený. Ak bude treba dostať nové peniaze na trh, niekto vydá dlhopis (požičia si nové peniaze) a centrálna banka mu ich (obnoví?, preperie?, …) odkupom dlhového záväzku, ktorý od začiatku nebol myslený vážne. A máme krásny nový prosperujúci nový svet bez dlhov.
Keďže je čoraz jasnejšie, že politické elity budú problém riešiť presne tým istým spôsobom, akým ho spôsobili, je nanajvýš vhodné porozmýšľať nad dôsledkami. Čo presne bude “uvoľňovanie” menovej politiky znamenať? Kto bude na strane víťazov a kto na strane porazených? Pozrime sa teda bližšie napríručku od Braňa Žúdela.
Hlavným božstvom tejto filozofie je HDP. Keďže jeho zvyšovanie sa zadrhlo a nechce pokračovať ani pri nulových úrokových sadzbách, treba politicky cieliť priamo na jeho zvyšovanie. Proste tlačiť toľko peňazí a tak dlho (donekonečna), až HDP rásť začne. Že vy sa z HDP nenajete? To je úplne v poriadku. Oni to nerobia pre vás, oni to robia pre seba. HDP je božstvo, je to prostriedok, nie cieľ. Vy pozorujete infláciu ako zvyšovanie svojich nákladov na život. Tu je riešenie jednoduché. Z výpočtu inflácie sa vyradia všetky tovary a služby (potraviny, energie, náklady na bývanie), ktorých cena rastie a problém inflácie je vyriešený. Merať sa bude “jadrová” inflácia, t.j. ceny, ktoré nestúpajú. Tak, a teraz môžeme spustiť rotačky bez obavy z inflácie.
Principiálny problém Žúdelovho vrtuľníka je to, že to nie je vrtuľník. V skutočnosti je to veľmi adresná kuriérska služba. A v jej centrále je hlavným dokumentom zoznam adresátov, ktorým budú nové peniaze doručené. Keďže je to štátom organizovaná akcia, na prvom mieste zoznamu budú štátne organizácie. Štáty si nebrali pôžičky s tým, že ich niekedy splatia. Eufemizmus “kvantitatívne uvoľňovanie” je len ďalší prostriedok, ako tie dlžoby upratať. Samozrejme, štát má aj svojich klientov. Veľké finančné skupiny, ktoré vo vzťahu ku finančnej kuriérskej službe zastupujú banky, ktoré nemôžu skrachovať. Ale za to môžu pomáhať v určovaní, koho dlžoby sa už ďalej za dlžoby považovať nebudú. Komu budú špinavé dlhové peniaze vymenené za nové čisté veľké prachy bez akýchkoľvek záväzkov. Tí ostatní budú musieť svoje dlžoby platiť naďalej.
Vyvolení z vyvolených potom budú posúvať peniaze (nie z vrtuľníka, z adresnej dodávky!) vyvoleným druhého rádu. Však kto by staval cesty, keby sme nemali štát, všakže. Štát predsa najlepšie vie, čo jeho občania potrebujú. Pomocou Žúdelovho návodu dostane štát do ruky zbraň, ktorá môže byť účinná dokonca aj proti ešte ako-tak uvažujúcim občanom. Štát už totiž nebude potrebovať vyberať dane. Adresná dodávka si svoje úlohy prísunu “zdrojov” splní určite lepšie, ako občania daňové povinnosti. Tak načo zbytočne stresovať.
Samozrejme, možno netreba byť medzi vyvolenými 1. ani 2. rádu. Veľká väčšina obyvateľov systém (aspoň podvedome) pochopí. Čím bližšie k adresnej dodávke nových peňazí, tým lepší život. Schopnosti niečo skutočne produkovať prestanú byť zaujímavé, podstatná bude schopnosť dostať sa v pyramídovom systéme padajúcich balíkov (nižšie už len zväzočkov) peňazí čo najvyššie. Ale však toto už isto dôverne poznáte.
Pozrime sa teraz na chvíľu celkom dole, pod pyramídu. Tam sa balíky veľkých peňazí zmenili na potravinové lístky. Nebojte sa, štát sa o vás postará. Dokonca sa tvrdí, že pomocou omrviniek posúvaných najchudobnejším sa peniaze dokážu zázračne “okotiť”, učene povedané multiplikovať. Čím viac chudobných, čím viac závislých na štátnej podpore, tým rýchlejšie sa peniažky budú obracať. Tým rýchlejší rast HDP. Takže naši neprispôsobiví spoluobčania sú vlastne našou devízou pre časy, keď HDP nebude ťahať export automobiliek.
Čo je hlavným cieľom takto postaveného adresného prideľovania nových peňazí? Prerozdeľovanie skutočných hodnôt tým správnym smerom. Potlačenie slobodného trhu tak silne, ako je to len možné. Získanie moci nad menej “schopnými” spoluobčanmi. Zväčšenie majetkovej nerovnosti na maximálnu možnú mieru. Niekto bude mať všetko, niekto iný potravinové lístky do prázdnych obchodov. Cieľom je proste vybudovanie vyspelej komunistickej spoločnosti.
Pričom peniaze z vrtuľníka by sa zhadzovať skutočne dali. A to presne tak, aby splnili proklamovaný (nie však skutočný) cieľ politických elít. Pod pojmom zhadzovať peniaze z vrtuľníka si totiž človek podvedome predstavuje “spravodlivú” distribúciu. Každému rovnako. Ale to by potom vyzeralo úplne naopak…
Predstavte si, že každému občanovi menovej oblasti pribudnú na účet pravidelne nejaké nové peniaze, ktoré nebude musieť vrátiť a bude ich môcť použiť slobodne podľa vlastného uváženia. Bude ich používať na slobodnom trhu. Bude to občan, ktorý rozhodne, aké tovary, či služby si za nové peniaze nakúpi. Bude sa dokonca môcť rozhodnúť nimi splatiť nejaký svoj existujúci dlh. A peniažky by stúpali pekne nahor. Väčšie množstvá nových peňazí by sa tiež dostávali k vyvoleným. Ale vyvolili by si ich na slobodnom trhu občania platbou za niečo, čo skutočne chcú a potrebujú. Investície z nových peňazí by zabezpečovali produkciu toho, po čom je skutočný, trhový dopyt.
Štát by si už nemusel (nemal) požičiavať. Však ak by chcel viac peňazí, pustil by do obehu (na účty jednotlivých občanov) viac nových peňazí. A časť z nich by zinkasoval vo forme daní. Samozrejme, musel by byť k občanom oveľa ústretovejší, aby mu tie dane platili. Musel by poskytnúť nejakú protihodnotu. Ale možno by postupne žiadne dane nepotreboval. Ľudia by postupne možno pochopili, že v skutočne trhovom prostredí to funguje lepšie a spravodlivejšie. A funkciu monetárnej politiky, t.j. prihadzovanie nejakých drobných do systému, ak je to skutočne potrebné, by zvládli aj súkromné banky. Nie tie dnešné, vyvolené pre redistribúciu nových peňazí. Ale tie budúce. Servisné organizácie na zabezpečovanie platobného styku.
Neberte prosím moje vrtuľníkové návrhy doslova. Ja som len chcel poukázať na to, že keď dvaja robia to isté, môže to byť aj úplne odlišné. Chcel som poukázať na fakt, že politickými elitami navrhované ciele a spôsoby monetárnej politiky žiadny problém neriešia. A ani to nie je ich cieľom. Ich cieľom je podporiť masívne prerozdeľovanie hodnôt smerom k nim samým a posilnenie ich moci. Pretože presne o tom je štát. Štát sú oni, nie my.
My, to je slobodný trh. Ktorý je prirodzený. Ktorý funguje aj bez nich, bez štátu. A práve to im tak vadí. Pretože trh prerozdeľuje spravodlivo. Každému podľa jeho zásluh.
 
Zdroj: