KLIENT

Prihlásenie do klientskej zóny
Prihlásiť >

POŽIADAVKY

Rýchly výber >

Najnovšie ponuky (4)

Ubytovanie Ponúkam ubytovanie v penzióne Horec v peknom prostredí blízko Banskej Bystrice na firemné akcie, školenia, víkendové pobyty... viac >
Nakladače AVANT Klientom bartrového systému ponúkame univerzálne, kĺbové nakladače AVANT, s celoročným využitím. V ponuke je 6 modelových sérií... viac >
Víno Ponúkame kvalitné vína z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, je to široký sortiment odrôd ako sú Frankovka modrá a Müller Th... viac >
Zimné záhrady Ponúkame návrh a realizáciu zimných záhrad - podľa predstáv zákazníka viac >

Barter v Turecku


The Turkish barter economy is experiencing buoyant growth, with industry officials putting the total transaction value at TL 5 billion as many firms turn to the goods-swap system to deal with a shortage in cash and monetize excess capacity. Still, a legal overhaul is needed to strengthen and regulate the industry, representatives say.   In bartering, goods or services are directly exchanged for other goods or services without the use of a unit of exchange such as money. As businesses battle to get through the recession and credit remains scarce, more and more companies find their way to organized barter exchanges, which operate as a broker and bank between different member companies.According to Orhan Besle, chairman of the board of Sistem Barter, there are some 40 specialized barter exchanges like his company active in Turkey, although he added that the number is difficult to define because there is no specific recording mechanism in place for the industry. According to Besle, the Turkish barter industry has reached a total transaction value of TL 5 billion, with 15,000 business making use of the system. “Almost all industries are represented, but mainly companies in the services, construction and media sectors are involved in bartering,” Besle told Sunday’s Zaman.
 

Turecká bartrová ekonomika zažíva rýchly rast, úradníci uvádzajú že v priemysle je celková hodnota transakcií 5 miliárd TL, mnoho firiem sa obracia na tovarový - swapový systém, čím sa snažia vysporiadať s nedostatkom hotovosti a zhodnotiť nadbytočné kapacity. Napriek tomu je na posilnenie a regulovanie tohto sektora potrebná právna úprava, hovoria predstavitelia. V rámci výmeny sú tovary alebo služby, ktoré sa dajú priamo vymeniť za iný tovar alebo služby - bez použitia jednotky meny, ako sú peniaze. Ako podniky bojujú o to, aby sa dostali cez recesiu, keďže je úverov veľmi málo, stále viac a viac spoločností ide cestou organizovaného barterového obchodu, ktorý funguje ako sprostredkovateľ a zároveň banka medzi jednotlivými členskými spoločnosťami.
Podľa Orhan Besleho, predsedu predstavenstva Sistem Barter, existuje okolo 40 špecializovaných bartrových obchodných spoločností - ako je aj jeho spoločnosť pôsobiaca v Turecku, aj keď dodal, že číslo je ťažké definovať, pretože neexistujú žiadne konkrétne štatistické záznamy v evidencii pre priemysel. Podľa Besleho, turecké bartrové výmeny v priemysle dosiahli celkovú hodnotu transakcií 5 miliárd TL, s 15.000 podnikateľmi, ktorí využívajú bartrové systémy. "Sú zastúpené takmer všetky odvetvia, ale predovšetkým spoločnosti v oblasti služieb, stavebníctva a médií sa podieľajú na výmenách" povedal Besle pre Nedeľný Zaman.

“Organized bartering was introduced in the Turkish market in 1996. The major difference between barter and the conventional swap method is that each customer has the opportunity to receive as much of any product -- which they actually need -- as they want from an existing pool,” Besle explained. Barter firms also offer companies with a platform and alternative payment system that provides a level of security and accountability that informal bartering can’t.
"Organizované vymieňanie bol zavedené na turecký trh v roku 1996.

Hlavný rozdiel medzi bartrom a konvenčnou swapovou metódou je, že každý zákazník má možnosť získať čo najviac z akéhokoľvek produktu - ktorý skutočne potrebuje - tak ako chce - z existujúcej ponuky" vysvetlil Besle. Bartrové firmy ponúkajú spoločnostiam platformu s alternatívnym platobným systémom, ktorý poskytuje vyššiu úroveň bezpečnosti a zodpovednosti, čo neformálne vymieňanie nemôže poskytnúť.

Boosted by financial crisis
Across the world, the barter system is rapidly gaining success. According to the International Reciprocal Trade Association (IRTA), a barter industry trade body, there are more than 400,000 businesses involved in the global barter industry, with a total worldwide transaction volume of 12 billion euros in 2009. There are between 600 and 900 commercial and corporate barter companies serving all parts of the world.
Podporená finančnou krízou

Po celom svete, bartrové systémy rýchlo získavajú úspech. Podľa Medzinárodnej asociácie vzájomného obchodu (IRTA), základňu bartrového obchodu tvorí viac ako 400.000 podnikov, ktoré sú zapojené do celosvetového bartroveho priemyslu, s celkovým celosvetovým objem transakcií vo výške 12 miliárd eur v roku 2009. Existuje medzi 600 až 900 obchodných a korporátnych barterových spoločností ktoré poskytujú svoje služby vo všetkých častiach sveta.

The global financial and economic crisis has given the barter economy a considerable boost, as companies faced with slow business and a shortage in cash look for ways to capitalize their unused capacities and excess inventories. “We’ve noticed that there is much more interest in the barter system lately. Due to the economic crisis, there is a lot more excess business capacity, like empty hotel rooms or unused production capacity, and bartering monetizes that excess capacity, meanwhile creating capital and employment,” IRTA President David Wallach told Sunday’s Zaman.
 

Globálna finančná a hospodárska kríza pomohla barterovej ekonomike so značným nárastom, keďže spoločnosti čelia spomalenému biznisu a nedostatku hotovosti, hľadajú spôsoby, ako využiť ich nevyužité kapacity a nadmerné zásoby. "Zistili sme, že je oveľa väčší záujem o bartrové výmenné systémy v poslednej dobe. Vzhľadom k ekonomickej kríze, je oveľa viac nevyužitých kapacít, ako sú prázdne hotelové izby alebo nevyužité výrobné kapacity, a bartrovanie zhodnocuje tieto nadmerné kapacity, popritom vytvára kapitál a zamestnanosť“ povedal prezident IRTA David Wallach – pre Nedelňajší Zaman.

Instead of slowing down business, the economic recession has only served to boost the barter economy. “The industry has been growing at a rate of about 7 percent a year, with a 7 to 10 percent increase last year, and we expect to see the same steady growth continue in 2010 and the following years,” Wallach said.
 

Namiesto spomalenia obchodu, ekonomická recesia iba poslúžila na posilnenie barterovej ekonomiky. "Priemysel rastie tempom okolo 7 percent ročne, so 7 až 10 percentným zvýšením v minulom roku, a očakávame že rovnaký trvalý rast bude pokračovať v roku 2010 a aj nasledujúcich rokoch," povedal Wallach.N

Unfair practices
That growth is even more stunning in Turkey. According to Besle, the Turkish barter sector is growing at a breakneck pace of 50 percent a year. “But even this rate is still insufficient. In my opinion, the industry has the potential to reach more than 50 percent of Turkey’s gross national product [GNP],” he said.
 

Nekalé praktiky

Tento nárast je ešte viac ohromujúcejší v Turecku. Podľa Besleho, turecký bartrový sektor rastie šialeným tempom o 50 percent ročne. "Ale aj tento nárast je stále nedostatočný. Podľa môjho názoru, priemysel má potenciál dosiahnuť viac ako 50 percent hrubého národného produktu v Turecku [HNP]" povedal.

However, in order to live up to its full potential, Besle is convinced that the Turkish barter sector urgently needs legislation enabling it to operate as a more legitimate and recognized part of the economy. “The government should introduce legislation on barter as soon as possible, before more companies harm the trade with unfair practices. Turkey could adopt the system used in the US, one of the best examples in the global barter market. We need a supervisory body to follow developments in the market to prevent any possible misuse. Only in this way can we get rid of the rotten apples in the sector and eventually grow as an alternative to the banking sector in Turkey.”
 

Avšak, v prípade ak by mal narásť do svojho plného potenciálu, Besle je presvedčený, že turecký bartrový sektor naliehavo potrebuje legislatívu, ktorá umožní barter prevádzkovať ako legitímnu a uznanú časť ekonomiky. "Vláda by mala zaviesť právne predpisy o bartrovaní čo najskôr ako je len možné, predtým ako viaceré spoločnosti poškodia tento obchod ich nekalými praktikami. Turecko by mohlo prijať systém používaný v USA, ktorý je jedným z najlepších príkladov na globálnom bartrovom trhu. Potrebujeme orgán, ktorý by monitoroval vývoj na trhu, aby sa zabránilo možnému zneužitiu. Iba týmto spôsobom sa môžeme zbaviť zhnitých jabĺk v tomto odvetví a toto sa môže stať alternatívou k bankovému sektoru v Turecku. "

Bank credit cards for bartering
Speaking to Sunday’s Zaman, İstanbul Barter Exchange Operations Manager Cavit Durgut says they have recently begun studies to engage the barter system with a bank credit card mechanism. “We recently established our own website, and it is open to use. There is increasing demand from our customers. We are planning to increase the number of members to 3,000 before the end of this year and switch to a ‘barter credit card’ system by the beginning of 2011,” he noted. Such a development, Durgut says, will be a milestone in regulating the market. “We could establish the largest barter pool in Turkey,” he says as he adds that companies from small and medium-sized enterprises (SMEs) to large conglomerates could benefit from such a system. “It would be relatively more practical.” Durgut says they are currently meeting with banks and could sign a contract with at least one by the end of 2010.
 

Bankové kreditné karty na bartrovanie
V rozhovore pre Nedeľné Zaman, Cavit Durgut manager İstanbul Barter Exchange hovorí, že v poslednej dobe začali štúdie, aby sa prepojil bartrový systém s mechanizmom bankových kreditných kariet. "Nedávno sme založili vlastný internetový webový priestor, a je otvorený na užívanie. Je rastúci dopyt zo strany našich zákazníkov. Plánujeme zvýšiť počet členov až na 3.000 do konca tohto roka a prejsť na systém 'bartrových kreditných kariet' začiatkom roka 2011, "poznamenal. Takýto vývoj, Durgut hovorí, bude míľnikom v regulácii trhu. "Mohli by sme vytvoriť najväčšiu barterovú základňu v Turecku," hovorí, a dodáva, že spoločnosti od malých cez stredne - veľké až po veľké konglomeráty by mohli ťažiť z tohto systému. "To by bolo relatívne viac praktické." Durgut hovorí, že sú v súčasnosti rokovania s bankami a bolo by možné podpísať zmluvu aspoň s jednou koncom roka 2010.

He notes the number of barter exchanges as well as firms benefiting from barter services in Turkey increased during the 2009 global financial turbulence. The number of barter exchanges in Turkey reached 50 in 2009, compared to 15 a year before, he said, adding that most companies that experienced difficulties in repaying their debts in cash found a safe haven in barter services amidst the crisis.
 

Poznamenal, že počet barterových firiem ako aj firiem, ktoré profitujú z bartrových služieb v Turecku vzrástol v priebehu roka 2009 - na základe globálnych finančných otrasov. Počet bartrových spoločností v Turecku dosiahol 50 v roku 2009, v porovnaní s 15 – rok predtým, povedal a dodal, že väčšina spoločností, ktoré mali problémy uprostred krízy so splácaním svojich dlhov v hotovosti, našli útočisko v bartrových službách
 

Joining Besle in his comments that the Turkish barter market is urgently in need of regulatory legislation, Durgut said the sector must have its own criteria. According to Durgut, the government should implement certain regulations to bring order to the barter economy in Turkey. “You cannot open a bank overnight; the finance industry has some rules that all financial firms have to comply with. Similar to this, the barter market should also have a control mechanism,” he opines. He underlines that the market needs to regain confidence. As regards the leading sectors that benefit from barter services in Turkey, he said mostly firms, from construction to advertising agencies, use the barter system. “Some 35 percent of companies using the barter system are from the construction industry, while 17 percent are from ad agencies. The remaining are from the retail, textiles, service, food and tourism industries.”
 

Besle pripomenul vo svojom komentári, že turecký bartrový trh potrebuje urýchlene regulačnú legislatívu, Durgut povedal, že toto odvetvie musí mať svoje vlastné kritériá. Podľa Durguta, vláda by mala uplatňovať určité regulácie, aby vniesla poriadok do bartrovej ekonomiky v Turecku. "Nemôžete si otvoriť banku cez noc, finančný priemysel má nejaké pravidlá, ktoré musia všetky finančné spoločnosti dodržiavať. Podobne tomuto, by mal mať bartrový trh tiež kontrolný mechanizmus, " myslí si Durgut. Zdôrazňuje, že tento trh potrebuje znovu získať dôveru. Pokiaľ ide o hlavné odvetvia, ktoré ťažia z bartrových služieb v Turecku, povedal, sú to prevažne firmy, od stavebných po reklamné agentúry, ktoré používajú bartrové systémy. "Okolo 35 percent spoločností, ktoré používajú bartrový systém sú z odboru stavebníctva, zatiaľ čo 17 percent je z oblasti reklamných agentúr. Zvyšné sú z maloobchodu, textilu, služieb, potravín a cestovného ruchu. "

Zdroj: http://www.todayszaman.com/news-208412-turkish-barter-market-eyeslegislation-for-healthy-growth.html

           http://www.turkbarter.com/Ingilizce/278.aspx