KLIENT

Prihlásenie do klientskej zóny
Prihlásiť >

POŽIADAVKY

Rýchly výber >

Najnovšie ponuky (4)

Zabudnite na krytie svetových mien zlatom


Zlato ako skutočné peniaze. Žiadne natlačené papieriky, prípadne nejaké jednotky a nuly v počítačoch. Tak po takomto návrate ku zlatému štandardu volajú kritici súčasného finančného systému. A je ich z roka na rok, ako sa ekonomická situácia vo svete nie príliš zlepšuje, stále viac a viac.

 

Analýza Martina Odkladala


Obhajcovia tvrdia, že žltý kov by pomáhal chrániť súkromné vlastníctvo a bol obranou pred infláciou. Zamedzilo by sa deficitnému financovaniu vlád, a tým aj prenosom dlhového bremena na budúce generácie a rovnako tak by sa zlepšila kontrola vládnych výdavkov. Lenže zavedenie zlatého štandardu by nebolo v skutočnosti možné. K takýmto záverom prišli Božena Chovancová a Peter Árendáš z Katedry bankovníctva medzinárodných financií z Ekonomickej univerzity v Bratislave vo svojej najnovšej štúdii.

 

Rozhodujú centrálne banky

Najväčšími vlastníkmi zlata v súčastnosti sú centrálne banky jednotlivých krajín a sú tak najvýznamnejšími hráčmi pri obchodovaní s touto vzácnou komoditou. Ich vplyv sa prejavuje aj v tom, že dokážu ovplyvniť cenu zlata. Najväčší objem žltého kovu majú americká centrálna banka spolu s nemeckou. Čoraz väčší význam majú aj centrálne banky v Rusku a Číne, ktoré v poslednom období zvyšovali podiel zlata vo svojich devízových rezervách. Podľa autorov, aby krytie meny zlatom malo hlbší význam, bol by potrebný väčší percentuálny podiel na peňažnom agregáte M2 (peniaze v obehu, na bežných a termínovaných vkladoch, pozn. red.). Napríklad v 30-tych rokoch minulého storočia, keď bol americký dolár (USD) naviazaný na tento vzácny kov, bola zákonom stanovená úroveň krytia na 40 percent. Na dosiahnutie takejto úrovne pri cene 1690 USD za trójsku uncu (toz) by boli potrebné zlaté rezervy vo výške takmer 2,46 miliárd toz.

 

Málo zlata

V praxi by to bol ale problém. Len na porovnanie, celkové oficiálne zlaté rezervy v dvoch stovkách centrálnych bánk, v Medzinárodnom menovom fonde, ako aj vo Svetovej banke dosahovali ku koncu roka 2012 len 1,012 miliardy toz. To znamená, že na pokrytie vlastného agregátu M2 by USA potrebovali dva a pol krát viac žltého kovu, ako vlastnia v súčasnosti oficiálne inštitúcie vo svete. Navyše ide o približne 45 percent objemu vyťaženého zlata za celú históriu ľudstva, ktorý sa odhaduje približne na 5,5 miliardy toz. Pri súčasných cenách by tak ani všetko doteraz vyťažené zlato nestačilo na 100 percentné krytie amerického dolára. Autori ďalej tvrdia, že pri 40 percentnom krytí v USA by v tom prípade muselo zlato stáť takmer 16 tisíc USD/toz.

 

Kolaps bánk

Aj pri ostatných menách, ako napríklad pri eure alebo čínskom juane, by to bolo podobné. Pritom len čínsky agregát M2 je o polovicu väčší ako americký. Podľa autorov, pokiaľ by mali byť uvedené tri meny kryté zlatom čo i len na 25 percent, cena zlata by musela vzrásť na vyše 10 tisíc USD/toz. To by však so sebou prinieslo viacero problémov, vrátane kolapsu významných finančných inštitúcií na čele s Goldman Sachs a J P Morgan, ktoré držia nekryté krátke pozície na drahé kovy. „Rozsah týchto pozícií a pákový efekt by viedli k vzniku obrovských strát. Tie by viedli ku krachu týchto inštitúcií a následným otrasom vo svetovej ekonomike, oveľa silnejším ako po páde Lehman Brothers,“ uvádzajú autori v štúdii. Navyše obchodovanie so zlatom nadobudlo virtuálnu podobu, pretože v súčasnosti len päť percent obchodov so zlatom má charakter fyzickej dodávky zlata. Zvyšok predstavujú najmä špekulatívne obchody spojené so zlatom.