KLIENT

Prihlásenie do klientskej zóny
Prihlásiť >

POŽIADAVKY

Rýchly výber >

Najnovšie ponuky (4)

Zimné záhrady Ponúkame návrh a realizáciu zimných záhrad - podľa predstáv zákazníka viac >
Okná Ponúkame plastové ako aj hliníkové okná - dodávka aj s montážou. viac >
Drogéria a chémia Ponúkame na predaj čistiace prostriedky a drogériu. V prípade záujmu nás kontaktujte ohľadom aktuálneho sortimentu a aj aktuáln... viac >
Posilovací stroj Ponúkam na predaj posilovací stroj. Cena je 80€. Barter je 50 %. viac >

Barterový obchod - daňové a účtovné aspekty


Publikované: 19-10-2012
Ing. Marián Drozd
Barterový obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb.
Barterový obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. Ide o priamu výmenu tovaru alebo služieb bez zapojenia niektorého všeobecného prostriedku výmeny (napr. peňazí či zlata).
 
S týmto typom obchodu sa každý človek určite stretol. Veď napríklad výmena desiaty medzi žiakmi v základnej škole nie je nič iné ako barterový obchod. Aj dresy, ktoré hráči získali výmenou so súpermi po futbalovom zápase, pochádzajú z barterového obchodu. 
Vymieňané tovary zároveň predstavujú nepeňažné prostriedky k vyrovnaniu záväzkov. 
Cieľom tohto príspevku je poukázať na daňové problémy (daň z príjmov, DPH) a účtovné aspekty súvisiace s barterovým obchodom. 

História barterového obchodovania 
K barterovým obchodom najčastejšie dochádzalo a dochádza v spoločnostiach, v ktorých neexistuje peňažný systém alebo v ekonomikách s nestálou menou (napr. v čase vysokej inflácie). Tento typ obchodov sa však uplatňuje aj za účelom ušetriť náklady spojené so získaním peňazí či s ich platením. 
K dvojstrannému barterovému obchodu môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa vzájomne stretne ponuka a dopyt dvoch subjektov na trhu. Každá strana musí byť schopná dodať to, o čo má druhá strana záujem. Pokiaľ takýto ideálny stret ponuky a dopytu nenastane, možno obchod uskutočniť ešte ďalšími spôsobmi, napr. viacstranným obchodom alebo prostredníctvom sprostredkovateľov. 
 Poznámka: 
Priama výmena tovaru a služieb fungovala v spoločnostiach, ktoré nemali menový systém alebo keď užívaná mena prestala odrážať hospodársku hodnotu tovaru. Barterový spôsob obchodovania bol široko využívaný v koloniálnej ére, napr. viacstranná výmena bola používaná v 18. storočí v tzv. trojuholníkovom obchode medzi britskými kolóniami v Amerike, Afrikou a Európou pri obchode s otrokmi, cukrom a rumom. Barterové obchodovanie však nemožno považovať iba za historický jav. Je využívané i v súčasnosti medzi obchodnými spoločnosťami či štátmi v prípadoch, kedy by výmena za peniaze neprimerane zvyšovala náklady účastníkov obchodu. 

Barter z právneho hľadiska 
Barterovú zmluvu je potrebné chápať ako zámennú zmluvu. Táto zmluva je všeobecne ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, keď podľa § 611
ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu“
Keďže zámenná zmluva je upravená iba v Občianskom zákonníku a kúpna zmluva aj v Obchodnom zákonníku, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa na zámennú zmluvu primerane použijú aj ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve. Pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo zmluvných strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho
Barterové obchody dojednávané v rámci záväzkových vzťahov v medzinárodnom obchode možno všeobecne charakterizovať ako osobitné obchodné operácie. Uzatvárajú sa hlavne v tých prípadoch, kedy z určitých obchodných alebo politických dôvodov nemožno dojednať priamo kúpne zmluvy alebo kedy forma takejto operácie je pre obe zmluvné strany výhodnejšia. Napríklad ak je spojená s určitými colnými výhodami alebo ak dochádza k obchodným vzťahom medzi zmluvnými partnermi z oblasti konvertibilných a nekonvertibilných mien. 
Zámennú zmluvu pôvodne vymedzoval platný Zákonník medzinárodného obchodu (zákon č. 101/1963 Zb. účinný do 1. 1. 1992), ktorý túto zmluvu pojmovo označoval ako zmluvu o výmene: „Zmluvou o výmene sa strany zaväzujú na vzájomné odovzdanie určitého tovaru za určitý iný tovar s tým, že i navzájom umožnia nadobudnúť k nemu vlastnícke právo“. Táto úprava však v rámci nároku na uplatnenie chýb tovaru vylučovala možnosť požadovať primeranú zľavu zodpovedajúcu pomeru medzi cenou tovaru, ktorý mal byť dodaný, a cenou chybného tovaru.
V súladu so systematickým členením Obchodného zákonníka sa tu pod pojmom barterové obchody rozumejú tzv. bartery individuálne uzatvárané medzi dvoma zmluvnými partnermi na firemnej úrovni. 
V zmluvnej praxi medzinárodného obchodu sa do barterových obchodov často zaraďujú rôzne druhy výmenných obchodov. Tieto sú však v rámci Obchodného zákonníka riešené oddelene v ustanoveniach § 750 až § 755
Všetky uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu a skúsenosti z praxe vedú k záveru, že tu nie je univerzálne platná metodika uzatvárania barterových obchodov. V každom jednotlivom prípade uzatvárania takýchto zmlúv je nevyhnutný individuálny prístup, ktorý rešpektuje záujmy oboch zmluvných strán. Pritom vzájomná dôvera a spoľahlivosť zmluvných partnerov je tu omnoho dôležitejšia než napr. pri iných zahraničných obchodných operáciách. Rešpektovanie zásadpoctivého obchodného styku podľa kogentného ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka je tu zvlášť potrebné.  

Barterové obchodovanie v súčasnosti 
Barterový obchod môže byť vhodným spôsobom získania peňažných prostriedkov. Napríklad jeden podnikateľ raz rozprával, ako vlastnil firmu na predaj klimatizácie a nemal žiadne hotovostné peniaze. Sezóna začala, banka samozrejme nič nepožičia, a tak uvažoval nad tým, ako obchod práve rozbehnúť. 
Podnikateľ nepoložil hlavu do dlaní a nezačal preklínať život. Zavolal svojmu dodávateľovi, dohodol sa s ním, že kúpi nejakú klimatizáciu na faktúru s trojmesačnou splatnosťou a tovar mal na sklade. Teraz podnikateľovi nastal problém, ako tovar predať? Vedel, že základom predaja je reklama, ale vzniká otázka, z čoho ju zaplatiť. Podnikateľ si povedal, že na to mu poslúži barterový obchod.
Zavolal do redakcie jedného časopisu a povedal im, že za reklamný priestor v časopise zaplatí klimatizáciou. Samozrejme, že mu ihneď povedali, že to nie je možné, tak im len zanechal svoje telefónne číslo pre prípad, že by si to rozmysleli. Z redakcie mu približne za hodinu zavolali s tým, že si to rozmysleli a sekretárka netajila obrovskú radosť, že šéfa k obchodu prehovorila a nebude jej v práci horúco. Podnikateľ na základe reklamy rozbehol biznis, pričom na začiatku nemal žiadne peniaze. Je to krátka ukážka spôsobu, ako je možné využiť barter v podnikaní. 
Barterové obchody sa dojednávajú najčastejšie medzi partnermi, ktorí medzi sebou pravidelne nakupujú tovar alebo služby. Napríklad firma zaoberajúca sa pôdohospodárskou činnosťou (družstvo) produkuje obilie, ktoré dodáva obchodnej spoločnosti vyrábajúcej kŕmne zmesi. Obe firmy sa dohodnú na barterovom obchode, t. j. pôdohospodárske družstvo za dodané obilie odoberie stanovené množstvo kŕmnych zmesí na výživu svojich hospodárskych zvierat.  
Ďalší príklad:
Daňový poradca si otvorí kanceláriu v administratívnej budove istej akciovej spoločnosti. Daňový poradca sa s prenajímateľom dohodne, že nebude platiť nájomné, ale za túto „výhodu“ bude prenajímateľovi poskytovať bezodplatne daňové poradenstvo. Aj takto sa môže v dnešnej dobe realizovať barterový obchod. 
V prípade, že podnikateľ chce uskutočniť barterový obchod, má v súčasnosti tri možnosti: 
1.    Buď si nájde barterového partnera priamo sám, čo však niekedy znamená množstvo vynaloženej energie a času. 
2.    Nájde si barterového partnera na internetovej stránke firiem, ktoré sa špecializujú na sprostredkovanie barterových obchodov, kde sa stretáva ponuka a dopyt týkajúce sa barteru a firmy uskutočňujú obchod priamo. Podnikateľ si zadá svoj barter a v prípade, že sa ozve partner, ktorý má záujem uskutočniť barter, tak uskutočnia obchod priamo medzi sebou. Barteroví partneri sami rozhodnú, či pôjde o čistý barter alebo o barter s použitím peňazí. Za užívanie týchto internetových stránok sa platí spravidla predplatné na vopred dohodnuté obdobie. 
3.    Partnera si nájde prostredníctvom barterovej centrály. Barterové centrály – obchodné spoločnosti rôznej právnej formy a veľkosti čo do počtu klientov, veľkosti obratu a rozsahu pôsobnosti evidujú a zúčtovávajú jednotlivé transakcie a rôznymi formami podporujú vzájomný obchod svojich klientov – účastníkov príslušného barterového reťazca. Aj v Slovenskej republike pôsobia takéto spoločnosti.

Príklad barterového obchodu cez barterovú centrálu 
  • Na základe požiadavky centrála (osobný poradca) zabezpečí pre svojho klienta – dodávateľa, novú zákazku. 
  • Kupujúci si s dodávateľom odsúhlasí cenu, dodacie podmienky a spôsob platby. 
  • Na základe zrealizovaného obchodu (dodaného tovaru, poskytnutej služby) dodávateľ vystaví kupujúcemu klientovi faktúru. 
  • Kupujúci klient zaplatí dodávateľovi dohodnutú časť v eurách (pokladničný doklad, prevodný príkaz) a časť barterom – tzv. zúčtovacím dokladom. 
  • Barterovú časť platby si dodávateľ na konte kupujúceho v centrále zablokuje (telefonicky, internetom) – nevznikne tým pohľadávka voči kupujúcemu. 
  • Zúčtovací doklad sa vypisuje trojmo. Originál zúčtovacieho dokladu zašle dodávateľ do centrály na zúčtovanie. Kópie si po jednej ponechajú kupujúci a dodávateľ. 
  • Po zaplatení provízie za uskutočnený obchod (platí dodávateľ) je barterový obchod zúčtovaný. 
  • Kupujúcemu klientovi aj dodávateľovi zašle centrála aktuálny výpis z ich barterového konta. 
  • Dodávateľovi na barterovom konte pribudnú barterové prostriedky (kredity), s ktorými môže disponovať. Skontaktuje sa s centrálou (napr. cez internet) a dohodne s ňou, čo chce prostredníctvom bartera nakupovať. 
  • Kupujúcemu sú barterové prostriedky (kredity) po zúčtovaní tohto obchodu z barterového konta odpočítané
Je potrebné zdôrazniť, že uvedený príklad je len ukážkový, pričom môže byť modifikovaný v závislosti od príslušnej barterovej centrály. Podnikateľ (klient) by sa mal pred vstupom do barterového reťazca podrobne oboznámiť nielen s podmienkami obchodovania (poplatky, provízie), ale najmä aj s bonitou centrály (doba pôsobenia na trhu, serióznosť a pod.). Nie je totiž vylúčené, že aj barterová spoločnosť skrachuje a nie je nič horšie, ak by klient ku dňu bankrotu evidoval na barterovom konte značný kreditný (plusový) zostatok. 

Daň z príjmov 
Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“) príjmom je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Príjem zo zámeny je vlastne príjem z barterového obchodu. Ide o nepeňažný príjem, čo je hodnota, ktorú daňovník zámenou získal. 
Zo zákona č. 595/2003 Z. z. teda vyplýva, že nepeňažné plnenie (dosiahnuté aj zámenou) sa oceňuje cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia. To znamená, že pri zámene sa na daňové účely neuplatnia ceny určené dohodou (dohodnuté ceny). Zákon o dani z príjmov neupravuje, ako sa stanoví bežná cena a ani výslovne nestanovuje, že toto ocenenie musí byť stanovené znalcom. Cena stanovená znalcom je však zo strany daňového úradu ťažko spochybniteľná.  
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že o nepeňažné plnenie (a teda aj o zámenu) z daňového hľadiska ide za predpokladu, že okrem zámeny majetku nedochádza k žiadnemu ďalšiemu finančnému vyrovnaniu, napr. ak pani Jolana vymení svoj trojizbový byt v Bratislave za dvojizbový byt v Košiciach (vlastníkom je pani Eva) bez akéhokoľvek doplatku. V takomto prípade sa nepeňažné plnenia (teda hodnoty bytov) ocenia cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia (zámeny).
Ak hodnota trojizbového bytu v Bratislave je napr. 100 000 € a hodnota dvojizbového bytu v Košiciach je 70 000 €, potom nepeňažný príjem zo zámeny má len pani Eva vo výške 30 000 € (100 000 - 70 000). Suma 30 000 € je hodnota, ktorú pani Eva zámenou získa. Táto suma 30 000 € je čiastkovým základom dane. Nie je podstatné, za akú cenu pani Eva pôvodne obstarala dvojizbový byt. Na druhej strane pani Jolana nepeňažný príjem zo zámeny nedosiahla, a to bez ohľadu na skutočnosť, že trojizbový byt pôvodne obstarala napr. za 60 000 €. Pani Jolana totiž svoj byt v reálnej hodnote 100 000 € vymenila za byt v reálnej hodnote 70 000 €, takže v žiadnom prípade nemohla dosiahnuť nepeňažný príjem z tejto zámeny
Pokiaľ by sa pri zámene uvedených bytov dohodol finančný doplatok, potom z daňového hľadiska ide o kúpu a predaj za dohodnuté ceny. Napr. ak pani Jolana chce za svoj byt 100 000 € a pani Eva požaduje 80 000 € a dohodnú sa na doplatku 20 000 € v prospech pani Jolany, potom z daňového hľadiska nejde o zámenu bytov, ale o predaj a kúpu bytu. V tomto prípade sa uplatnia dohodnuté ceny, keď pani Jolana predáva byt za 100 000 € a kupuje byt za 80 000 € a pani Eva predáva svoj byt za 80 000 € a kupuje iný byt za 100 000 €.
Na rozdiel od čistej zámeny základom dane u pani Evy bude rozdiel medzi predajnou cenou 80 000 € a cenou, za ktorú pani Eva dvojizbový byt obstarala, vrátane ostatných výdavkov podľa § 8 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. U pani Jolany základom dane bude rozdiel medzi predajnou cenou 100 000 € a cenou, za ktorú pani Jolana byt obstarala, vrátane ostatných výdavkov podľa § 8 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. 
Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. má teda praktické uplatnenie aj u daňovníkov, ktorí nevedú účtovníctvo(jednoduché alebo podvojné), resp. u daňovníkov, ktorí nevykonávajú podnikateľskú činnosť
 Príklad č. 1: 
Pán Stanislav vymenil svoj fotoaparát za susedovu kosačku. Príjmom pána Stanislava zo zámeny je reálna hodnota kosačky ku dňu výmeny. Tento príjem je na účely zákona č. 595/2003 Z. z. príjmom z predaja vlastných hnuteľných vecí, teda príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c).Výdavkom na dosiahnutie tohto príjmu je reálna hodnota fotoaparátu v čase výmeny. Teda základom dane (čiastkovým základom dane) pána Stanislava je rozdiel medzi reálnou hodnotou kosačky a fotoaparátu. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. príjem z predaja hnuteľnej veci je od dane oslobodený, preto pán Stanislav nemá z dôvodu zámeny povinnosť podať daňové priznanie.  
 Príklad č. 2: 
Pán Jozef v roku 2012 zdedil po rodičoch ornú pôdu o výmere 3 hektáre. Keďže túto nehnuteľnosť nevedel hospodársky využívať, vymenil ju so svojím známym pánom Richardom za rekreačnú chatku s pozemkom. Podľa znaleckého posudku vypracovaného pri dedičskom konaní hodnota ornej pôdy je 20 000 . Pán Richard (nepodnikateľ) chatu s pozemkom kúpil začiatkom roka 2008 v prepočte za sumu 15 000 . Hodnota chaty s pozemkom podľa znaleckého posudku ku dňu zámeny je 22 000 
Pri tomto barterovom obchode u pána Jozefa je príjem (nepeňažný príjem) vo výške 22 000 €, výdavok predstavuje 20 000 €, základ dane sa rovná sume 2 000 €. U pána Jozefa ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Pán Jozef má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 22 000 €, v stĺpci 2 sumu 20 000 €. Základ dane 2 000  je v podstate nepeňažný príjem dosiahnutý zámenou
Pán Richard z titulu zámeny taktiež mal „príjem“ z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, a to vo výške 20 000 . Výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je hodnota chatky ku dňu zámeny, t. j. suma 22 000 . Keďže výdavok je vyšší ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (pozri § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.). Aj pán Richard má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B.
Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 20 000 , v stĺpci 2 taktiež sumu 20 000 Nie je podstatné, že chatu s pozemkom obstaral v roku 2008 za sumu 15 000 Reálny príjem zo zámeny mal len pán Jozef. Vymieňané veci v čase zámeny majú svoju hodnotu, pričom spravidla tieto hodnoty nie sú rovnaké. Len jeden účastník barterového obchodu môže zámenou vykazovať príjem, druhý v rovnakej výške má stratu. Nemôžu obaja vykazovať základ dane
Aj v tomto prípade môže ísť o príjem oslobodený od dane, teda u pána Jozefa podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. U pána Richarda príjem nie je od dane oslobodený, pretože chatku nevlastnil päť rokov, čo je podmienkou pre oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. 
 Príklad č. 3: 
Zadanie príkladu je rovnaké ako v príklade č. 2 s tým rozdielom, že pán Jozef chce predať pozemky za cenu 21 000  (nie za cenu 20 000 stanovenú znalcom) a pán Richard chce predať chatku s pozemkom za cenu 22 500  (nie za cenu 22 000 € určenú znalcom). Obaja sa dohodli na vzájomnom obchode, t. j. na kúpe a predaji nehnuteľností za požadované ceny
Pri tomto obchode (zámena nehnuteľnosti s doplatkom 1 500 ) je u pána Jozefa príjem (nepeňažný príjem) vo výške 21 000 € (predajná cena pozemkov). Výdavok predstavuje 20 000 € (hodnota pozemkov v čase nadobudnutia), základ dane sa rovná sume 1 000 . U pána Jozefa ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Pán Jozef má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 21 000 , v stĺpci 2 sumu 20 000 
Pán Richard mal taktiež príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, a to vo výške 22 500  (predajná cena chatky), z toho nepeňažný príjem 21 000 . Výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je obstarávacia cena chatky, t. j. suma 15 000 . Aj pán Richard má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 22 500 , v stĺpci 2 sumu 15 000 
Aj v tomto prípade môže ísť o príjem oslobodený od dane, teda u pána Jozefa podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. U pána Richarda príjem nie je od dane oslobodený, pretože chatku nevlastnil päť rokov, čo je podmienkou pre oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a)zákona č. 595/2003 Z. z. 
 Príklad č. 4: 
Zadanie príkladu je rovnaké ako v príklade č. 2 s tým rozdielom, že pán Jozef chce predať pozemky za cenu 19 000 € (nie za cenu 20 000 stanovenú znalcom) a pán Richard chce predať chatku s pozemkom za cenu 22 500  (nie za cenu 22 000 € určenú znalcom). Obaja sa dohodli na vzájomnom obchode, t. j. na kúpe a predaji nehnuteľností za požadované ceny. Teda vzájomne si vymenia nehnuteľnosti a pán Jozef doplatí pánovi Richardovi sumu 3 500 
Pri tomto obchode (zámena nehnuteľnosti s doplatkom) je u pána Jozefa príjem vo výške 19 000 € (predajná cena pozemkov), skutočný výdavok predstavuje 20 000 € (hodnota pozemkov v čase nadobudnutia). U pána Jozefa ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.
Pán Jozef má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 19 000 , v stĺpci 2 taktiež sumu 19 000 . Keďže výdavok je vyšší ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (pozri § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.). 
Pán Richard mal taktiež príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, a to vo výške 22 500 € (predajná cena chatky), z toho nepeňažný príjem 19 000 . Výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je obstarávacia cena chatky, t. j. suma 15 000 . Aj pán Richard má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 22 500 , v stĺpci 2 sumu 15 000 
Aj v tomto prípade môže ísť o príjem oslobodený od dane, teda u pána Jozefa podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. U pána Richarda príjem nie je od dane oslobodený, pretože chatku nevlastnil päť rokov, čo je podmienkou pre oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. 
Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. má uplatnenie aj u daňovníkov – podnikateľov, ktorí na daňové účely uplatňujúpaušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. 
 Príklad č. 5: 
Podnikateľ Matúš vlastní v okrajovej časti Košíc garáž, ktorú používa ako skladovací priestor pri svojej podnikateľskej činnosti. Na opačnom konci mesta vlastní skladovacie priestory podnikateľ Juraj. Obaja podnikatelia uplatňujú paušálne výdavky. Obaja podnikatelia sa dohodli, a to z prevádzkových dôvodov, na výmene týchto nehnuteľností. Trhová cena garáže v danej lokalite je cca 10 000 , trhová cena skladovacích priestorov cca 15 000 . Aj napriek týmto cenovým rozdielom sa dohodli na výmene bez ďalšieho doplatku. Podnikateľ Matúš kúpil garáž v roku 2009 za cenu 11 000 , podnikateľ Juraj skladovacie priestory v roku 2010 za cenu 13 000 
Podnikateľ Matúš barterovým obchodom získal skladovacie priestory v hodnote 15 000 , a to zámenou za garáž v hodnote 10 000 . Základ dane predstavuje suma 5 000 . Aj napriek tomu, že garáž súvisí s podnikaním, u podnikateľa Matúša ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Nejde o príjem z podnikania, pretože pri uplatnení paušálnych výdavkov nejde o nakladanie s obchodným majetkom. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. 
Pritom obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14. Keďže podnikateľ Matúš o garáži neúčtoval a ani neevidoval podľa § 6 ods. 11 alebo 14, nejde o nepeňažný príjem z podnikania
Podnikateľ Matúš po skončení zdaňovacieho obdobia podáva daňové priznanie typ B. Príjem z barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 15 000 , v stĺpci 2 sumu 10 000 
Podnikateľ Juraj z barterového obchodu mal nepeňažný príjem 10 000 , výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je hodnota skladovacích priestorov vo výške 15 000 . Aj pán Juraj má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 10 000 , v stĺpci 2 taktiež sumu 10 000 . Strata z tohto obchodu 5 000 € nemá vplyv na celkový základ dane podnikateľa Juraja za príslušné zdaňovacie obdobie. 
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak by pán Matúš alebo pán Juraj vlastnili nehnuteľnosť viac ako päť rokov, v daňovom priznaní by neuvádzali nepeňažný príjem zo zámeny, pretože tento príjem by bol od dane oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. 
 Príklad č. 6: 
Zadanie príkladu je rovnaké ako v príklade 5 s tým rozdielom, že pán Matúš zaplatí pánovi Jurajovi doplatok vo výške 5 000 . Ide teda o klasický predaj a kúpu nehnuteľnosti, teda predajná cena garáže je 10 000 € a predajná cena skladovacích priestorov 15 000 
Podnikateľ Matúš týmto obchodom (zámena nehnuteľnosti s doplatkom) mal príjem 10 000 € (predajná cena garáže). Skutočný výdavokpredstavuje 11 000 € (obstarávacia cena garáže). Základ dane predstavuje 0 €. Aj napriek tomu, že garáž súvisí s podnikaním, u podnikateľa Matúša ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., t. j. o príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Podnikateľ Matúš po skončení zdaňovacieho obdobia podáva daňové priznanie typ B. Príjem z obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 10 000 €, v stĺpci 2 taktiež sumu 10 000 €. Keďže skutočný výdavok je vyšší ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (pozri § 8 ods. 2zákona č. 595/2003 Z. z.).  
Podnikateľ Juraj z tohto obchodu dosiahol príjem 15 000 € (predajná cena skladovacích priestorov), z toho nepeňažný príjem 10 000 . Výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je obstarávacia cena skladovacích priestorov vo výške 13 000 . Pán Juraj má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto obchodu uvedie v tabuľke č. 3, oddiel VIII, na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 15 000 , v stĺpci 2 sumu 13 000  
 

Skrátená verzia článku. Celý článok, ktorý barterové obchody rozoberá aj z pohľadu zákona o DPH a z účtovného hľadiska, bol uverejnený v časopise Daňový a účtovný poradca podnikateľa č. 13/2012.