Rozhovor - Ing. Valéria Svobodová, PhD.
Súčasnosť a budúcnosť kompenzačných obchod v medzinárodnom podnikaní
Ing. Valéria Svobodová, PhD., Katedra medzinárodného obchodu OF
Stretávame sa s bartrom aj v medzinárodnom obchode?
Rôzne formy výmenných a recipročných obchodov existovali aj v medzinárodných hospodárskych vzťahoch od nepamäti a sú aktuálne aj v súčasnosti. Spájame ich pod spoločný názov „kompenzačné obchody“, ktoré sú vo svojej podstate viac než len jednoduchá výmena tovarov a služieb, je to zároveň aj znižovanie platobného rizika a rizík súvisiacich s finančnými operáciami.
Ak sú náklady, kvalita, technológia, služby a ďalšie premenné produktu podobné v silnom konkurenčnom prostredí, hľadajú firmy ďalšie možnosti ako uspieť na trhu a kompenzačný obchod je jednou z nich. Kompenzácia nie je ničím iným, ako schopnosť pozorne načúvať a chápať potreby zákazníkov v zahraničí a ochota dospieť k dohode tak, aby tieto potreby boli splnené. K tomu existuje viacero techník. Od najjednoduchšieho bartrovania bez použitia peňažných prostriedkov pri zachovaní hodnotovej vyrovnanosti, cez rozšírenejšiu formu, ktorou sú protiobchody, ktoré sa nelíšia od bežného exportu alebo importu za úhradu, avšak ich podstata je založená na reciprocite konania zmluvných strán. Mnohé z týchto techník sú nielen obchodom ale aj spoluprácou vo výrobe ako napríklad buy-backy (spätné odkupovanie), zmluvy o výrobnom podielníctve, offsety.
Aký je ich podiel vo svetovom obchode?
Presné štatistiky neexistujú, avšak odborníci odhadujú, že je to približne 10 až 15%-ný podiel na svetovom obchode. Ich zastúpenie v jednotlivých regiónoch sveta nie je v reálnom čase rovnomerné. Ak v niektorých krajinách narastajú problémy súvisiace nedostatkom finančných zdrojov, nepriaznivej obchodnej bilancie, zadlženosti, slabej konkurencieschopnosti a podobne, je badať nárast obchodov na báze kompenzácií. Nie sú však všeliekom na štrukturálne a inštitucionálne nedostatky hospodárstiev dotknutých regiónov ale dokážu úspešne zmierniť nepríjemné dôsledky.
Čo prináša takýto obchod firmám?
Kompenzačný obchod je zároveň marketingovým nástrojom. Prax nám dokázala, že takýto spôsob obchodných vzťahov poskytuje vysokú mieru stability pre dlhodobé predaje, odberateľ produktov sa stáva vlastne distribútorom na danom trhu. Je celý rad pozitívnych aspektov, ktoré firmám výmenné obchody prinášajú. Spomeniem iba niektoré ako napríklad rozvoj a udržanie si medzinárodných trhov či eliminácia straty trhu, zvýšenie predaja a obratu, zmiernenie problémov spojených s likviditou a tým spojené nezadlžovanie sa, získanie dodávok za výhodnejších podmienok a pod.. Dobre aplikovaný a štruktúrovaný kompenzačný obchod prináša veľa konkurenčných výhod pri firmy i krajiny.
Prečo sa potom kompenzačné obchody nevyužívajú vo väčšej miere?
Podľa môjho názoru existuje veľká neinformovanosť o týchto možnostiach, často aj desinterpretácia, pretože o úspešných obchodoch sa príliš nehovorí, skôr sa stretneme s informáciami o neúspechoch. Treba však aj otvorene povedať, že takéto medzinárodné obchody nie sú bez ťažkostí:
- Časté štátne zásahy najmä v súvislosti so strategickými dodávkami
- Zvýšené transakčné náklady pri príprave takýchto obchodných operácií
- Odchýlenia sa od bežných trhových cien
- Komplexnosť bankových záruk a financovania
- Zmluvné strany sú nútené byť kupujúcim aj predávajúcim
- Pochybnosti o pomere kompenzácie, štruktúre a kvalite kompenzačných protidodávok
- Konflikty s bežnými distribučnými kanálmi, narušenie cenových stratégií a pod.
Ako vidíte budúcnosť kompenzačných obchodov v medzinárodnom podnikaní?
Je pravdou, že v medzinárodných dohodách o dodávkach strategického významu medzi konkrétnymi štátmi, je systém reciprocity a kompenzácie zakotvený v zmluve ako napríklad vlaky za ryžu, či lokomotívy za palmový olej. Takisto je pravdou, že pre súkromné spoločnosti, až na malé výnimky, nie je takéto konanie súčasťou ich obchodných stratégií. Ale práve tie, ktoré sa aktívne a pružne dokážu takejto výzve prispôsobiť, získavajú nemalé výhody pri súťaži s konkurenciou. Krajiny a firmy disponujúce nedostatočnými zdrojmi na klasické dovozy tak majú možnosť získať nové technológie, potrebné produkty a zároveň otvárať cestu svojim produktom na zahraničných trhoch. Myslím, že pri dobrej organizácii a dobrej vôli oboch strán je na strane výmenných obchodov viac výhod ako nevýhod.
Môžeme konštatovať, že kompenzačné obchody budú existovať v medzinárodných hospodárskych vzťahoch dovtedy, kým sa budú vyskytovať nepredvídané okolnosti narušujúce stabilitu svetového hospodárstva, kým bude nerovnomerná alokácia zdrojov, ako finančných tak materiálnych a vytváraného bohatstva.
Ing. Valéria Svobodová, PhD., Katedra medzinárodného obchodu OF, EU Bratislava
Pôsobnosť v predmetoch
Zvláštne druhy obchodných operácií
Technika zahraničného obchodu
Operácie v zahraničnom obchode
Zameranie vedecko-výskumnej činnosti
Kompenzačné obchody, obchod s duševným vlastníctvom, makro- a mikroekonomický výskum s teritoriálnym zameraním na Latinskú Ameriku
Postavenie rozvojových krajín vo svetovom hospodárstve z hľadiska integračných procesov a možnosti spolupráce so SR - interný grant, 2001 - 2003
Nové postavenie zasielateľov v ZO a proexportná politika - interný grant, 1999 – 2000
Najvýznamnejšie publikačné výstupy
Svobodová, V.: E-comerce v medzinárodnom obchode. In: Slovensko v medzinárodnom podnikaní. Ekonóm, Bratislava 2000, s. 5
Svobodová, V.: Ofsetové programy - perspektíva pre slov. ekonomiku. In: Trendy rozvoja teórie a praxe v obchodnom podnikaní v ére globalizácie, Mojmírovce 2001, s. 6
Svobodová, V., Pullmanová, T.: Analýza konkurenčnej schopnosti vybraných odvetví slov. priemyslu. In: Zborník "Připravenost českých podnikatelských subjektů na vstup do EU", VŠE, Praha 2002, s. 5
Svobodová, V.: Analýza prístupov a metód merania konkurencieschopnosti. In: Slovensko v medzinárodnom podnikaní, Ekonóm, Bratislava 2002, s. 7
Svobodová, V., Pullmanová, T., Ružeková, V.: Vplyv exogénnych ekonomických faktorov na slov. ekonomiku. In: Zhodnotenie dopadov vstupu SR do EÚ na výkonnosť a konkurencieschopnosť slov. ekonomiky, Ekonóm, Bratislava 2002, s. 17
